2. & 3. týždeň

Týžden číslo dva by som mohol nazvať aj týždňom kultúry. Od niekoľkých osláv maslenice cez pár večerienok až po návštevu divadla. Takže začnime…

Na začiatku týždňa sa mi podaril veľmi znamenitý kúsok, našiel som jeden zašitý antikvariát, zatiaľ som ho ešte poriadne nepreskúmal ale na začiatok som získal pár veľmi zaujímavých mincí pre Mr. Reťa. Prikladám aj foto dosť starých jedna za 60 rublov ak by si mal zaujem Peťko.

Po dobrom úlovku som vedel, že super deň sa iba začal. Išli sme si sadnúť na čaja následne na oslavu Maslenice (ekvivalent slovenských fašiangov). V menšom divadle bolo aj menšie múzeum kde boli malé bábiky a tradičné ruské kostímy.

Hlavným bodom programu boli rúské tance a trošku drastické hry iba pre mužov. Ruská reália :  Ruská kultúra je veľmi maskulínna. Ruské dievčatá nemôžu piť vodku iba šampanské, nemôžu rozprávať keď rozpráva muž, dievčatá pripravujú všetko jedlo pre mužov kým muži zatiaľ sedia. Na druhej strane muži musia vždy platiť a žiadne ako veľmi maskulínne správanie sa nepripúšta. Takže naspäť k hrám. Hra pre mužov pozostávala z toho že hlavný alpha male roztočil lano kde bola priviazana poduška … hra sa aj poduška volala… cieľ bol aby muža nezasiahlo lano alebo poduška a aby zobral ušanku tomu ktorý točil. Bolo veľmi zaujímavé keď to niekoho trafilo a hlavne do halvy, čo sa mne nepáčilo – keď sa tam pripietli deti. Hru som hral aj ja a samozrejme bez ujmy som vyhral a čiapku získa ;)))).

K Maslenici taktiež patria Bliny (ruský názov pre palacinky, no tu sa palacinky jedia s hocičím).Posledná pikoška: Kto videl posledný dieľ How I met your mother aj Robin išla do Ruska na maslenicu.V jeden z dalsich dni sme sli do divadla (Saratovské akademické divadlo opery a baletu). Bolo to super, sice spievanej ruštine moc nerozumiem ale určite pojdem opäť a najmä z dôvodu , že lístok stojí iba 180 rublov co je nieco menej ako 5 euro.

Naslednujúci deň sme boli prekvapení nekoľko zo desať až dvadsať rusmi ktorí sa chceli spoznať. Zahrali sme twister, porozprávali sme sa, vypili čaj (naozaj iba čaj … a vino) a šli sme preč.

Nedela sa niesla v čare oslavy Maslenice (ano opäť). Tento krát to bolo trošku zimšia udalosť lebo to bolo vonku. Veci a udalosti sa robili podobné, tancovanie, bitky, bliny, no pridalo sa k tomu napríklad lezenie po tyči za darčekmi.

A nakoniec pálenie Maslenice.

Aj sme sa gulovali,…

 

… nebojte aj ja som dostal 😉Tento týžden som nezahálal a opäť заложиквал kontakty. Opäť iba pri čaji, ja nakoniec budem musiet tých rusov naučiť pil 😛

 

V škole (o školskom systéme čakajte špeciál) to ide fajn, na ruskej časti zisťujem ako je to sedieť ticho keď neviem, ale tento týždeň sa mi už podarilo zapojiť, najmä na svetovej ekonomicke. Je veľmi zaujímavé ako rusi vnímajú EU alebo problém s Gréckom. Na anglickej časti preberáme dosť interaktívnou formou – ale aspoň sa mám kde vyrozprávať 😉

Už len jedno k správe, že v nejakej Bratislave je už 16°C a teplo, ja hovorím kým nebude sneh po tial pokial má Lenin ukazovák tak je dobre.

Advertisement

 

Руссию умом непонять

Len v krátkosti doplním najnovšiu informáciu, na správaní ľudí sa občas pozastavím aj tu aj na Slovensku, ale keď už aj prírodné zákony sú šialené tak to stojí za to… proste je tu teraz -9°C a topí sa tu sneh… Руссию умом непонять.

 

1. týždeň

O 12.05 (-3 hodiny na Slovensku) som prišiel do Saratova na železničnú stanicu. Zo stanice som šiel autom na internát. Už pri vstupe do auta sa mi niečo nezdalo, pretože po prvé keď som sa chcel pripútať ako odpoveď som dostal nechápavé pohľady a na druhú stranu tam ani žiadne pásy neboli. Po ceste sme natrafili na haváriu, a na zatiaľ najväčšie Rassiju umom neponjat – samozrejme že v Rusku sa nečaká v kolóne a tak sme proste šli autom na chodník prechodcov rovno pred bytovkami. Na moje čudovanie reagoval vodič : „Nuž chlapec, teraz si v Rusku“.

Prvý deň si nás zobral pod krídla dve dievčatá, šli sme do „Žulienu“ kde som si dal bliny s mäsom, boli dobré a môj prvý kontakt s ruským mäsom dopadol dobre.

Pri príchode bola dosť zima, cca -30°C, proste ruská zima je … keď vám zamŕzajú mihálnice a niekedy sa nedajú otvoriť oči.

Čo som zatiaľ videl z mesta môžem povedať, že je veľmi pekné a hlavne veľké. Veľkosť je aj veľká výhoda aj veľká nevýhoda. V parkoch ešte hrá vianočná hudba, ľudia sa korčulujú a stavajú ľadové sochy.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ešte cez víkend sme chceli robiť zoznamovačku, tak sme šli do obchodu kde som natrafili na Slovensko…

Večer sme si dali nejaké to šampanské, ruskú vodku a extra lacné ikry. A večer bol na jednotku, až na to, že sme úplne rozbili stereotyp, že v Rusku sa vela pije, zatiaľ čo  som stretol spolužiakov a spolužiačky tak niektoré spolužiačky mi povedali, že vodku pili nikdy alebo iba raz v živote.

V pondelok ráno pre nás prišli na internát a šli sme na akadémiu. Urobili sme nejaké tie rozhovory pre televíziu (fakt len pre silné žalúdky: http://gtrk-saratov.ru/saratov/programma_studencheskogo_obmena_budet_realizovyvatsya_v_pags/), predstavili sa a mali nejaké hodiny. Ak niekto nevie ako vlastne fungujem – na mesiac sa zúčastňujem kurzu Business administration a zároveň mám svoje predmety v ruštine, čiže celkom makačka k čomu sa pridáva skutočnosť, že v Rusku nikto nemá rozvrh na celý týždeň, čiže je ma často vidieť ako behám po chodbe a hľadám kde vlastne mám hodinu. Zatiaľ som mal Svetovú ekonomiku, sociológiu, podnikové financie a ÚČTOVNÍCTVO. V Rusku. Po rusky. Účtovníctvo. To boli moje najdlhšie TRI (3) vyučovacie hodiny v živote, ale je pekné že už viem ako povedať slová ako platobná neschopnosť, obežný a neobežný majetok či podvojná sústava účtovníctva. No na druú stranu musím povedať, že prístup majú ruský účtovníci úplne iný. Hneď ma pozvali na katedru, uvarili čaj a zisťovali čo sa dalo. Je zaujímavý fakt , že zamestnávajú študentov nakatedrách, nie su to však doktorandi, zaujímavé. V angličtine mám predmety ako Managerial communication, Leadership and development, Human Resources, Public Administration (veľmi zaujímavý predmet, v Rusku je úúúplne iný politicko správny systém) a Global world issues. Pri poslednom sa musím pozastaviť ja vždy hľadám v človeku dobré ale tento predmet nás učí jeden doktorand, proste katastrofa. Som zvyknutý na trošku vyšší štandard pri našich doktorandoch ;). Chlapec nevie po anglicky, pri vyslovovaní slova Engine sme si všetci mysleli že hovorí Danger, ale to by bolo v poriadku keby aspoň ovládal svoju oblasť učenia a sám to aj priznáva pretože sa každou myšlienkou povie, že ach jaj toto je veľmi ťažká tématika. Keď ho vidím, tak by som najradšej odučil jeho hodinu…aha šak som to aj na druhej urobil :D. Ale okrem neho sú tu vysoko kvalitný prednášajúci. Emócie sú vypustené 

Počas týždňa sme boli pozvaný ku spolužiačkam na byt. Ešte pred tým sme boli pri Volge, jediné čo môžem povedať, že sa veľmi teším keď bude teplejšie. U nich nás uhostili koláčom a čajom. Tento koláč vyhlasujem za koláč týždňa číslo 1!!!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Okrem únavy sa už nič zaujímavé nedialo, až na sobotu, kedysme sa stretli s jedným chalanom zo Slovenska,ktorý tu bude študovať celé štúdium. Bolo super zase rozprávať po slovensky s novým človekom. Keď sme prišli späť na internát prišli ku nám dievčatá s koláčmi a šampanským. Je občas super tu byť pokusné morča.

Takto sa inak zabezpečujú dvere v Rusku.

 

Поездка продолжалась

Na žiadosť slečny Škodovej ešte dnes pridám pokračovanie…

Moja cesta pokračovala nastúpením do vlaku, ktorý sa moc od slovenských nelíšil, akurát som nikdy nebol na Slovensku v spiacom vozni, v kupé bolo všetko : paplón, vankúš, madrac a obliečky, plachta a ešte aj malý uterák. Keď sme odchádzali všimol som si v Moskve takú maličkosť a to ako nejaké auto vychádzalo z domu teda bunkru, ale tak v Moskve je to asi jedno a to isté. Spolucestujúci boli fajn, jeden Rus – Moskvič sa so mnou rozprával bolo fajn vidieť, že mnoho ľudí v Rusku má celkom slušný všeobecný prehľad.

Krajinu som mohol pozorovať až od ôsmej rána, všimnúť si môžete napríklad širokorozchodné koľaje, ktoré na Slovensku nie su. Cesta bola v pohode, horšie bolo keď sme stáli a cesta ma neuspávala.

Vo vlaku som si kúpil čaj z jedného dôvodu, táto šálka je proste must have a niekedy si ju musím kúpiť 🙂

Fotka vytvorená špeciálne pre Herr Lukáča a všetkých milovníkov snehu a krajiniek. Od nevidím do nevidím rovina a na nej sneh. Nech sa páči.

Do Saratova som prišiel o 12:05 odkiaľ som šiel autom na internát kde sa uskutočnilo Руссию умом непонять 4 – po ceste bola havária, no tu sa nečaká prosto idete autom na chodník medzi budovami. Aj samotný vodič povedal: Chlapec, teraz si v Rusku, tu nemusíš všetko chápať…

 

Nabudúce dám foto intráku a ďaľšie…

 

 

Поездка начала

Všetko sa začalo letom z Viedne do Moskvy o 11.10 európskeho času. Letel som Airbus-om Industrie A320-100/200 (špeciálne pre Simone Skrúcanu prikladám aj foto ;))

Liedalo bolo fajn až na nekomunikatívneho rakušana a až moc komunikatívnych stewardov (Barbor, nič proti stewardom a stewardkám :)) Zem bola škaredá iba na Slovensku , potom som si už myslel z fotiek, že idem do vesmíru ( Zaujímavý kultúrny fakt č1: slovo Vesmír pochádza z ruského Vjes mir čo v preklade znamená “celý svet”). Pristáli sme v letisku Domodedovo, mali sme velmi pekné pristátie, na letisku tak ako následne vo vlakoch ste si mohli kúpiť od telefónov, sim kariet cez čiapky, rukavice až po žiletky. Kufor mi akosi nepreverili neviem či sa musel alebo som vtedy vyzeral veľmi zmätene a som len prešiel okolo červene aj zelenej zóny bez kontroly. Cez milion ponúk na taxi som sa dostal na stanicu od kiaľ mi za pár minút išiel rýchlo vlak, v rámci búrania predsudkov No.1 hovorím, že ani v Rakúsku by sa hambiť nemuseli

Za 45 minút som došiel na Paveleckoj stanicu v Moskve kde som mohol zažiť Руссию умом непонять, ktorú budeť pravidelne uverejňovať. Stačí iba povedať, že po niekoľko minutovom hľadaní som našiel kasu po 45 minutom čakaní mi teta povedala že ak si chcem zmeniť lístok mal som príjsť pred 3minútami. Nu ladna.

Nasledovala návšteva toaléty kde som mohol vidieť svoje Руссию умом непонять No.2, systém bol založený na tom, že namiesto zahodenia použitého papiera ho hodíte do misy, ho dáte do koša 🙂

Aspoň, že tam bola misa …

Руссию умом непонять No.3 by som charakterizoval fotografiou kde medzi kolajnicami kde značka zakazuje prechod medzi nástupišťami, lenže nástupiste nebolo oddelené iba koľajami ale 2 metrovou dierou, ktorú by určite nikto nepreskakoval. Ako som si to v duchu povedal už som jedného človeka videl ako sa šplhá na naše nástupište.

To by bolo všetko z Moskvy, paka Moskva!

 

Spustenie blogu

Už dlhší čas som rozmýšľal akým spôsobom by som mohol komunikovať so svetom. V prvom rad som sa chcel vyhnúť facebookovským statusom a like-ovaniu a najmä faktu, že ako sa mám si pozrie naozaj len ten kto chce.

Odlietam 9.februára 2012 o 11.10, priletím 16.45 miestneho času. Nasledne pôjdem do Saratova 16 hodín vlakom.

Dovtedy by som bol rád keby sa môžem rozlúčiť (Možno na 4 mesiace, možno navždy …  nikdy neviete ked letíte do Ruska) so všetkými čo o to stoja. V nasledujúcich dňoch budem aj v Trenčíne aj v Bratislave takže ako väčšina viete sa nebojím žiadnych návrhov :).

Budem sa snažiť pridávať videa, fotky, zážitky, bolo by fajn keby ste zostali so mnou aspoň v takomto kontakte. Už len jedno ни пуха ни пера!)